Pamäte poschodia Františka Štveráka zachytávajú jeho životné osudy v období nacistického a komunistického režimu. Za nemeckej okupácie Československa sa zapojil do domáceho odboja, na jar 1940 bol zatknutý, brutálne vypočúvaný a nakoniec poslaný do koncentračného tábora Dachau a odtiaľ do Sachsenhausenu. V náročných podmienkach kárne kompánie prežil mnohé situácie, keď mu išlo o život. V júni 1942 ho preložili späť do Dachau a tam sa 29. apríla 1945 dočkal oslobodenia. Na jeseň toho istého roku bol povolaný do Dachau ako svedok obžaloby na súdny proces s nacistickými vojnovými zločincami. Po februári 1948 sa postavil proti obmedzovaniu práv katolíckej cirkvi v Československu. V júni 1949 bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený na dvadsať mesiacov do väzenia. Po prepustení odmietol ponuku významného miesta v cirkevnej správe výmenou za spoluprácu s komunistickou mocou. Nasledovala internácia v kláštore Želiv a potom v preškoľovacom stredisku Hrádek. Nakoniec bol v roku 1954 prepustený zo zdravotných dôvodov. O dva roky neskôr, vo veku 47 rokov, na následky dlhodobého väznenia zomrel. Vo svojich spomienkach F. Štverák farbisto vykreslil osud kňaza bojujúceho s totalitnou mocou a podal svedectvo o utrpení i odvahe mnohých nevinných ľudí.