Čerstvo doštudovaný chemik Primo Levi, kučeravý mladíček s nesmelým pohľadom, je v decembri 1943 zatknutý a krátko na to transportovaný do Osvienčimu, kde ho väzní až do oslobodenia tábora dňa 27. januára 1945.
Na stránkach, ktoré napísal čoskoro po svojom návrate k rodine, podáva svedectvo o hromadnom šialenstve, zvrátených ukrutnostiach, preradnosti, tuposti, o najstrašnejších činoch, ktorých sú ľudia - a len oni - schopní. Ale tiež o ľudskom zblížení, súcite, odvahe, priateľstve a nezdolnosti. Rozpráva hlasom jasným, pevným a nežným, bez nenávisti i sebaľútosti. Darí sa mu čosi zázračného: v každom väzni, ktorý sa objaví na stránkach jeho knihy, či už je to häftling alebo múzlman alebo kápo, spoznávame kohosi blízkeho. A naučíme sa ho chápať.
Tí ľudia v nás podnietia túžbu žiť dobre a čestne. Prebudí naše lepšie ja.

"Znovu a znova ma ohromuje, ako neľudskí dokážu byť ľudia k sebe navzájom."
"Ľudské netvory existujú, ale je ich príliš málo, než aby boli naozaj nebezpečné. Nebezpečnejšie sú obyčajní ľudia, funkcionári ochotní uveriť a konať bez toho, aby zapochybovali."