Docent Masarykovej univerzity, člen Obce spisovateľov, prozaik a divadelný režisér Josef Prokeš vo svojej knihe skúma komplexnú estetickú výstavbu piesní siedmich hlavných osobností českého folku 60.-80. rokov 20. storočia: Karla Kryla, Vladimíra Mertu, Vlastimila Čerešňáka, Jaroslava Hutky, Jaromíra Nohavicu, Karla Plíhala a Slávka Janouška. Rozoberá vždy jednu ich typickú pieseň, ktorú poníma ako synekdochu celého autora, zdôrazňuje kľúčové motívy a upozorňuje na ich vývoj v rámci autorského kontextu. Chápe súčasne jednotlivé analyzované piesne ako zväzok síl vyvažujúcich sa vo vzájomne protikladných napätiach a zahŕňa do výkladov aj všetko, čo skúmané piesne obklopuje a vchádza s nimi do styku. Osobnosti skúmaných folkových pesničkárov práce chápe ako súhrn dynamických zložiek celku moderného českého folku, ktorých pôsobnosť je určovaná ich vlastnými dispozíciami i vzájomnými vzťahmi, ako aj vzťahom jedného každého z nich k folku domácemu i svetovému.