Od pôvodného významu gréckeho slova „evanjelium“ (dobrá správa, prípadne odmena tomu, kto nesie dobrú správu) prešiel obsah pojmu evanjelium na samom počiatku kresťanstva niekoľkými premenami. Ježiš užíval pravdepodobne hebrejské sloveso s významom „niesť dobrú správu“, pre Pavla z Tarzu znamenal tento termín označenie zvesti o Ježišovom vzkriesení, Marek, autor najstaršieho evanjelia, spojil toto poňatie s výkladom o najdôležitejšej časti Ježišovho pozemského života a po určitej dobe začali kresťania chápať prvú vetu jeho spisu („Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho“) ako názov a neskôr aj ako označenie svojbytného literárneho žánru, typu Ježišových biografií. Na základe výkladu o týchto premenách pojmu autor prispieva tiež k zásadnej diskusii o okolnostiach, za ktorých synoptické evanjeliá a evanjelium Jánovo vznikali.