Rovnako ako na albume Priateľ človeka, aj tu dominuje harmónium. Tento klávesový nástroj s charakteristickým zvukom podobným organom aj ťahacej harmonike (medzi kostolom a krčmou) určuje výraznou mierou celkovú atmosféru albumu. Nie je to ale iba harmónium a spev. Tiež autoharfa je ďalším zaujímavým nástrojom. S autoharfou (a basgitarou) na CD prispel Jardov častý koncertný spoluhráč, pesničkár Fanda Holý. V menšej miere, ale rovnako dôležite, prispeli aj ďalší Jardovi spriatelení muzikanti – Mourad so svojou mandolínou a Jayk s rytmickými nástrojmi.

Jarda Svoboda exceluje ako textár aj na svojej solovej nahrávke. Tentokrát sú piesne oveľa osobnejšie a texty viac básnické. Na rozdiel od klasickej pesničkovej formy je tu oveľa dôležitejšie celkové oznámenie, ktoré tieto osobné nahrávky ponúkajú. Viera v silu slova sa premieta do každého verša, sloha, piesne, ktoré sa na albume nachádzajú. Pesničkárstvo Jardy Slobody má na albume osobitý charakter, pesničky k "táboráku" budete objavovať na tejto nahrávke ťažko.