Prvý diel spisu, ktorý sa vám dostal do rúk, je pomenovaný „Vyhubenie Slovanov pobaltských Nemci“ na počesť jeho prvého prekladateľa do slovenčiny Karla Papáčka. Ide o dielo Helmolda z Bosau, ktorý spísal spis o snahe germánskej šľachty pod zámienkou pokresťanštenia dobyť a ovládnuť územie pobaltských slovanských kmeňov, čo nakoniec skončilo vyhubením týchto Slovanov – či už ich fyzickým vyvraždením alebo násilnou germanizáciou skrytou. Autorom tohto prekladu je Karel Vrátny. <br> Vyššie spomínaný Papáček k celej tejto kronike v roku 1925 napísal: „Zdá sa mi, že nebude nezaujímavé prečítať sebe, ako slovanskí naši pobratimci (verní druhovia, pozn. vydavateľa) v Polabí a na brehoch Baltského mora bojovali, bohužiaľ však márne, za svoju nepriateľom, s ktorým od storočí i národ náš o svoje bytie i nebytie zápasil a zápasí Nepriateľ tento ani dnes sa nezmenil. ‚kultúru' v Belgicku, Francúzsku, Srbsku a inde. Helmold zachytáva hlavne posledné okamihy zápasu severozápadnej Slavie s útočnými Nemcami. <br> Papáček svoj pohľad na tento spis formoval v čase plnej konfliktov medzi českým a nemeckým nacionalizmom, ktorý vyvrcholil pokusom nemeckých nacionalistov pod vedením nacistov vyhladiť český národ ako etnicky, tak kultúrne. Papáčik tu má plnú pravdu, že teória nemeckého nacionalizmu je v základe len prerábkou pôvodnej myšlienky o nadradenosti nemeckej spoločnosti nad inými spoločnosťami susedných slovanských národov, ktoré buď ešte neboli kresťanské, alebo boli síce kresťanské, ale neboli pod jurisdikciou nemeckej časti katolíckej cirkvi. Ako príklad môžu slúžiť spory okolo apoštolov Slovanov Cyrila a Metoda, ktorí po celý svoj život čelili nenávisti mnohých nemeckých cirkevných predstaviteľov, ktorí mali v pláne Čechov a Moravu ovládnuť a ponemčiť pod pláštikom šírenie kresťanstva.