Vôbec prvýkrát, šesťdesiat rokov od ich vydania, sa k českému čitateľovi dostávajú spomienky Augusta Kubizka, jediného a výlučného priateľa Adolfa Hitlera, s ktorým spoločne trávil čas v rokoch 1904 – 1908, najprv v Linzi a neskôr vo Viedni. Medzi životopisnými knihami o Hitlerovi zaujíma Kubizkovo dielo najvýznamnejšiu pozíciu, opisuje totiž udalosti, kedy sa Hitlerove myšlienky utvárali a zároveň vykonáva hlbokú psychologickú sondu do jeho osoby. Kniha, obsahujúca českej verejnosti doposiaľ neznáme fakty, je určená hlavne historikom, avšak pre svižný, denníkovým štýlom líčený dej s mnohými prekvapivými zvratmi, zaujme aj širšiu verejnosť.

Hitlera tu vidíme v rôznych, striedajúcich sa podobách. Raz ako snílka, milovníka prírodných krás a vážnej hudby, inokedy zase ako depresívneho a zlostného človeka, nenávidiaceho politické i spoločenské pomery okolo a všetko nenemecké (v knihe sú napr. popísané dva incidenty mladého Hitlera so Židmi, ale aj výhrady voči iným národom, Čechy nevynímajúc). Možno aj to niekedy v minulosti bránilo vydaniu tohto zväzku.

V knihe je zaznamenaný aj zvláštny okamih, akási zmena, ktorá sa odohrala v Hitlerovej mysli jednej noci na vrchu Freinbergu a ktorá by mohla byť považovaná za mystické vytrhnutie, či snáď osvietenie, okamih, kedy Hitler pochopil, prijal (či ako to nazvať) svoje "poslanie".

August Kubizek bol jediným človekom, ktorý kedy stál Hitlerovi najbližšie a ktorému sa Hitler zveroval aj s tým najintímnejším. Kniha je teda svojím spôsobom výnimočným dielom. Ako uvádza Kubizek, sám Hitler už ako ríšsky kancelár pri neskoršom stretnutí s ním vyhlásil: " ‚O mne smie písať len niekto, kto ma skutočne poznal. A ak niekto prichádza do úvahy, ste to len vy, Kubizku.' Nato sa obrátil k pobočníkovi a dodal: ‚Ihneď to zapíšte.' "