Kniha Disident. Václav Havel (1936–1989) novinára Daniela Kaisera je pokusom o čo najkomplexnejší politický životopis českého prezidenta, dramatika a disidenta, ohraničený vyššie uvedenými letopočtami. Václav Havel sa v tomto období postupne premieňa z chlapca z komunistu prenasledovanej, ale celkom konformnej podnikateľskej rodiny na neústupného odporcu Husákovej totality. Medzitým dosahuje svetový úspech ako dramatik; šesťdesiate roky prežíva nielen ako permanentný večierok, ale aj uprostred intelektuálnych diskusií a práce pre divadlo. Nasleduje sovietska okupácia, roky strávené v ústraní, depresia, otvorený konflikt s komunistickou mocou, väzenie, život v disidentskom gete, novembrová revolúcia a nástup do prezidentského úradu. Keď píšu zahraniční autori o roku 1989 vo východnej Európe, spomínajú väčšinou tri mená: Michaila Gorbačova, Lecha Wałęsu a Václava Havla. Z tých troch Gorbačov vládol obrovskému mocenskému aparátu, Wałęsa zastupoval rozsiahle podzemné hnutie, len Havel žiadnu takú dejinnú silu k dispozícii nemal. Daniel Kaiser vychádzal pri písaní knihy z rozhovorov s Václavom Havlom, zo spomienok mnohých disidentových priateľov a spolupracovníkov az nedávno sprístupnených archívnych materiálov. Sústreďuje sa najviac na konflikt Václava Havla s komunistickou mocou a to, ako postupom času získal výsadné postavenie v českom disente a obrovské zahraničné renomé. Líči jeho život vrátane niektorých zaškobrtnutí a (z pohľadu autora) ideových omylov.