Spomienky právnika, ekonóma a sociológa, narodeného v roku 1916, farbisto zhŕňajú osudy autora a jeho neľahkú životnú púť, okorenenú väzením v 50. rokoch. Deväťdesiatročný Jaroslav Krejčí patrí k úplne miznúcim polyhistorom a zároveň k svojim spôsobom typickým predstaviteľom českých intelektuálov 20. storočia. Po vojne ako člen sociálnej demokracie pre ňu vypracoval paralelný návrh päťročného plánu, po februári 1948 bol väznený, v roku 1968 odišiel Veľkej Británie, kde sa zapojil do aktivít československého exilu, pravidelne vystupoval v BBC. Po novembri 1989 nadviazal početné kontakty s českou vedeckou obcou, prednášal tu na univerzitách, pravidelne sa sem vracia. Čtivo napísané pamäte, vychádzajúce ako druhé doplnené a korigované vydanie, dobre odrážajú pohnuté osudy svojho autora, podávané bez stiskania, často s humorným videním. V porovnaní s vydaním prvým (Votobia 1998) je toto obohatené oi o kapitolu venovanú nedávnym udalostiam, o register osôb, o úvodný medailón z pera Jozefa Tomeša aj o nové ilustrácie.