Pri prvom stretnutí čitateľa s knižkou, pri ich vzájomnom zoznámení, hrá bezpochyby veľkú úlohu titul knižky. V prípade tejto zbierky poézie si nejeden z nás môže pomyslieť - chce snáď autor básní, ktorý ich pomenoval ako "Banality", hrať s čitateľom hru plnú irónia? Prečo by inak svojej poézii takto vopred uberal na vážnosti, prečo by ju sám dopredu označil za banálnu...? Keď sa však do oných „banalít“ začítame a pozvoľna ich prostredníctvom začneme objavovať básnikov svet, uvidíme, ako málo je banálne. To, čo je banálne, je všedné, ostré, ale hlavne - bezvýznamné. Ale keby sme označili svet básnikov ako banálny, potom by bol tak trochu všedný a bezvýznamný aj život náš, čo sa hocikomu ťažko pripúšťa. Svet zbierky Banality je skutočne svojím spôsobom veľmi blízky svetu každého z nás. Každý si v sebe nesieme nejaké skryté rany z detstva, ktoré sa z ničoho nič objavia, keď niekoho udrieme už ako dospelí; každý si niekedy pripadá ako neužitočný, nepotrebný a radšej by bol čímkoľvek iným; a občas je tak lákavé vystúpiť z lietadla, v ktorom sa práve nachádzame, a zmiznúť medzi anjelmi v oblakoch. Veľakrát je tiež každý z nás osamelým cudzincom vo veľkom svete, a preto z neho nezmyselne utekáme do sveta ešte odcudzenejšieho a nebezpečnejšieho, aby sme sa potom ustrašene schovávali vo svojom malom stane, keď vonku vládne noc.
Spomínaná osamelosť je jedným z hlavných rysov tejto zbierky, avšak osamelosť nie je banálna, zvlášť ak je dôvodom pre hľadanie blízkosti a blízkeho človeka, nech už má zblíženie akúkoľvek podobu, či už nás nakoniec posilní, alebo privedie na pokraj skazy… A toto hľadanie je akúsi červenou niťou, ktorá jednotlivé básne spája a naznačuje putovanie rozprávača "banálnych príbehov" labyrintom erotických dobrodružstiev. Raj srdca je stále v nedohľadne, avšak zdá sa, že to nie je podstatné. Ak ho hľadáme po celý svoj život, potom nie je nikdy všedný či bezvýznamný, nieto ešte banálny.

Slovinský spisovateľ Brane Mozetič sa narodil roku 1958 v Ľubľane a je autorom dvanástich básnických zbierok, knihy poviedok a dvoch románov. Je jednou z osobností, ktoré sa významne zasadzujú o uvádzaní slovinskej literatúry za hranice Slovinska, v neposlednom rade vedie Centrum pre slovinskú literatúru a veľkou mierou sa spolupodieľa na prezentácii slovinskej literatúry v zahraničí, napríklad na knižných veľtrhoch a iných kultúrnych udalostiach. V Slovinsku je Brane Mozetič vnímaný ako výrazná osobnosť aj preto, že neskrýva svoju homosexuálnu orientáciu, naopak ju hojne uvádza do svojich diel ako ich neoddeliteľnú súčasť.