Kniha sa snaží preskúmať a porovnať základné rysy diskusie o kauzalite, ktorá sa rozvinula medzi dvoma veľkými - av minulosti do značnej miery znepriatelenými - filozofickými prúdmi 20. storočia, novotomizmom a analytickou filozofiou. Oba tieto smery prešli v priebehu 20. storočia výraznou premenou. Novotomizmus, ktorý bol dominantný od polovice 19. do polovice 20. storočia predovšetkým v seminároch a na teologických fakultách, v priebehu druhej polovice minulého storočia takmer zanikol a dnes je prítomný iba menšinovo. Jeho filozofický odkaz nesie mnoho výrazných osobností rozvíjajúcich jeho hlavné prvky. Analytická filozofia stratila veľa zo svojho antimetafyzického zamerania a začala dokonca rozvíjať vlastnú metafyziku. V tejto súvislosti sa u analytických filozofov objavuje množstvo pokusov preskúmať staršie, skôr odmietané smery a koncepcie vrátane tých, ktoré boli vypracované stredovekými scholastikami a ich nasledovníkmi. Na druhej strane sa začína hovoriť o tzv. "analytickom tomizme", ktorý sa naopak snaží začleniť analytické prvky do tomistickej myšlienkovej tradície. Predkladaná kniha si kladie za cieľ prispieť tomuto vzájomnému objavovaniu a stretávaniu oboch myšlienkových prúdov.