Meno Ippolita Desideriho (1684 až 1733), talianskeho jezuitu, ktorý prežil pätnásť rokov v Ázii az toho šesť rokov v Tibete (1716-1721) nenájde čitateľ asi v žiadnom literárnom slovníkovi. Zato mu patrí prvé miesto medzi európskymi objaviteľmi a znalcami Tibetu. Výsledkom autorovej usilovnej práce a mnohoročného štúdia je jeho monumentálna Cesta do Tibetu, predstavujúca pravý skvost v cestopisnej literatúre o tejto krajine. Jeho záujem sa upínal v prvom rade k poznaniu a pochopeniu tibetského budhizmu, jeho náukovej podstaty a kultovej stránky. Vďaka intenzívnemu štúdiu tibetského budhizmu sa z neho stal vo svojej dobe a ešte dlho potom najväčší znalec tohto náboženstva, jeho literatúry, hierarchie a ľudového kultu, ktorý popísal s udivujúcou presnosťou, ako sa máloktorému z neskorších európskych učencov podarilo. Prislúcha mu tiež primát prvého európskeho znalca tibetského jazyka. Kniha je doplnená bohatým vysvetlivkovým aparátom a mapovým sprievodom.