V texte významnej českej spisovateľky a literárnej teoretičky Daniely Hodrovej, nie je mesto sledované len ako téma či pozadie literárnych (prípadne výtvarných) diel, ale predovšetkým ako charakteristický a jedinečný spôsob existencie vo svete a prežívania a reflexie sveta. V tomto zmysle sa výklad v 1. časti – Čítanie a písanie mesta – uberá od pokusu vymedziť špecifickosť „textu“ mesta k spôsobom „písania“ mesta (text-prúd a text tkaný); v kapitole Mesto v sieti textov je sledovaná dynamika mesta, jeho obrazov v sieti textov so zvláštnou pozornosťou k tzv. pražskému (kon)textu. V 2. časti – Chôdza mestom – sa výklad zaoberá toposami spätými s chôdzou, týmto dôležitým spôsobom čítania i písania mesta (chodec každodenný a „iný“, mýtický, dvojník, zavrhnutý chodec a i.). Všetko smeruje k tretej časti - Obývaniu mesta -, v ktorej sa na základe analýzy významných podôb, "polôh" a metafor mesta (napr. mesto-podsvetia, "temná noc" mesta) rysuje archetypálne, "hlbinné" poňatie mesta. To plynie z hypotézy vnútorného prepojenia a súbytia obyvateľov s mestom - obyvateľov, ktorí mesto "čítajú" a "píšu" nielen budovaním mesta, ale aj svojou existenciou a prežívaním, a mesta, ktoré zďaleka nie je iba inertnou hmotou, ale dynamickým a "cítiacim" celkom, subjektom svojho druhu. Tento subjektívny aspekt mesta sa prejavuje aj v spôsobe, akým je text o meste napísaný. Text je sprevádzaný autorčinými fotografickými prílohami, zachytávajúcimi mestské domové skulptúry hláv, ďalej potom ukážkami zo svetovej literatúry a registra.