Kniha obľúbenej sociologičky formálne napodobňujúcej denníkové zápisky jednej starej ženy predstavuje svojbytnú reakciu na problém starnutia populácie. Stará pani tu nie je alegóriou Vek, ktorý chrlí abstraktné a nudné poučky o tom, ako sa ľahko a rýchlo vyrovnať s mnohými ťažkosťami, ktoré starnutie prináša, ale je živou postavou, ktorá sa k svojim poznatkom prediera cestou často veľmi náročnou. Poslucháčom budú určite jej často popudené, až kŕčovité reakcie na sprievodné javy súčasnej doby blízke. Aj preto má denník takú naliehavosť a pôsobivosť. Je možné ho považovať za praktický návod na použitie pre seniorov i ľudí na sklonku produktívneho veku. Učí nás prijímať starobu nie ako obyčajný úbytok síl a schopností, ale ako obdobie zrelosti, ako fázu patriacu k plnosti ľudského života. Zároveň pritom celkom vecne a nesentimentálne upozorňuje na množstvo krokov, ktoré môžu ťažkosti, ktoré môžu starobe sprevádzať, uľahčiť alebo im dokonca predísť.