Michel Foucault je známy ako autor, ktorý zdôrazňuje závislosť ľudských subjektov na neosobných štruktúrach, nad ktorými nemajú žiadnu moc. Zároveň však je celé jeho dielo nesené kritickým zámerom a skutočným étosom slobody; akoby nás chcel oslobodiť presne od tých obmedzení, ktoré s takou starostlivosťou popisuje. Predkladaná kniha si berie za východisko práve tento paradox, ktorý sa konkretizuje vo Foucaultovom projekte filozofickej kritiky. Tá má za cieľ nielen poznanie súčasných apriórnych podmienok nášho myslenia a konania, ale aj ich narušovanie a prekračovanie. Kde sa však berie možnosť slobody, ktorú tento podnik predpokladá? To je kardinálna otázka, ktorú sa kniha snaží sústavne sledovať, predovšetkým so zameraním na obdobie Archeológie poznania a neskorších zväzkov Dejín sexuality. Neuspokojuje sa pritom len s referovaním, ale chce sa skutočne konfrontovať s filozofickými otázkami, ktoré skúmané diela nastoľujú, a samostatne domýšľať tie ich koncepcie, ktoré Foucault sám načrtol len v náznakoch.