V roku 1998 vydal v americkom Baltimore žiak profesora Havránka, súčasný pokračovateľ českého štrukturalizmu Lubomír Doležel, dielo formulujúce zásady naratívnej sémantiky a uvádzajúce do teórie fikčných svetov Heterocosmica.
Fiction and Possible Worlds. Pre českého čitateľa ich previedol do rodného jazyka pod názvom Heterocosmica. Fikcie a možné svety (Karolinum 2003). O desaťročie neskôr pokračoval - už bez anglického "medzistupne" - knihou Heterocosmica II. Fikčné svety postmodernej českej prózy (Karolinum 2014), v ktorej rozvinul svoje teórie na materiáli súčasnej českej beletrie. Trilógia i tvorivá cesta profesora Doležela (1922-2017) sa teraz uzatvára knihou Heterocosmica III.

Fikčné svety protomodernej českej prózy (Karolinum 2018, posthumum). Symbolicky sa v nej vracia ku koreňom českej moderny a postmoderne – totiž k literatúre búrlivého umeleckého obdobia prelomu 19. a 20. storočia, k literárnemu smerovaniu, ktoré nazval protomodernou. Doležalov podiel na rozvoji naratologických štúdií a na teórii fikčných svetov mu zaistil celosvetový rešpekt a uznanie.