Vo vybývaných panelákoch, počas vyvolávania duchov, alebo pozorovania mrakov nad litvínovskou chemičkou narážame na hranice (ne)-dôvery a hĺbku vrytých predsudkov, ale aj na silu vznikajúcich spojenectva a krátkych momentov zdieľanej radosti. V tých aspoň na chvíľu roztápajú všetky bariéry a Janov patrí všetkým. Druhá časť príbehu sa odohráva niekde hlboko vo vnútri, v myšlienkovej krajine, kde sa realita neustále konfrontuje s nesplniteľnou túžbou po rovnosti, a kde sa medzi sebou prepletajú otázky týkajúce sa pojmov integrácie, kultúrnej kolonizácie a podoby života vo vnútri vylúčených lokalít. Text vznikol počas pokusov vytvoriť priestor pre zdieľanú kultúru Podhubie v susedskom domove Libuša v Janove.