Ján Koblasa (1932, Tábor) patrí medzi výrazné osobnosti európskeho sochárstva 2. polovice 20. storočia. Jeho expresívne symbolická, avantgardne orientovaná tvorba sa rozvíja už za štúdií na pražskej AVU (1952-58). Spolu s niekoľkými mladými nespokojencami iniciuje vtedy založenie "Klubu" (od 1957 skupina Šmidrovej), reagujúceho neodadaistickou recesiou na zmŕtvelosť a absurditu doby. Zaujatý konkrétnou hudbou, expresionizmom a existenciálnou filozofiou pokúša sa v sochách aj v obrazoch vyjadriť svoj životný pocit. Stáva sa vedúcou osobnosťou mladej generácie a jedným z významných predstaviteľov nekonformného, radikálne zameraného umenia. Zúčastňuje sa najprv neoficiálnych, neskôr prestížnych výstav československého moderného umenia doma av zahraničí. Okupácia Československa v auguste 1968 ho zastihuje v Taliansku. Nevracia sa. Získava azyl v severnom Nemecku. V roku 1969 zakladá v Kieli na Muthesius Fachhochschule odbor voľnej plastiky, ktorý vo funkcii profesora vedie až do roku 1998. Žije v Hamburgu, kde jeho dielo nachádza pozitívny ohlas a rešpekt. Osobitá forma expresívneho, obsahovo bohatého výrazu, ktorá najprv prešla fázou radikálnej abstrakcie, si udržuje nekonvenčné zobrazenie človeka a jeho osudu. Prispieva k tomu dôraz na archetypové a mýtické zložky diela, v posolstve ktorých Koblasa nachádza analógie k súčasnej životnej skúsenosti. Do dnešnej doby pripravil – väčšinou v Európe – okolo sto samostatných výstav. Za svoju tvorbu získal rad ocenení a jeho diela vlastné významné svetové zbierky. Umelcova reprezentatívna monografia vychádza v českej a nemeckej jazykovej mutácii.