V knihe "An Evil Cradling" (Kolíska zla), vydanej prvýkrát roku 1992, vychádza autor zo skúsenosti svojho väznenia. V roku 1985 odišiel do Bejrútu, aby na tamojšej univerzite vyučoval anglo-írsku literatúru. Po niekoľkých mesiacoch bol unesený šiitskymi fundamentalistickými milíciami. V zajatí strávil štyri a pol roka, čiastočne na samotke, tri roky prikovaný reťazou k múru. Podstúpil mučenie psychické i fyzické, ale vo všetkom sa mu stále viac vnucovali hlboké otázky po podstate ľudskej slobody. Kniha je výrazne poznačená autorovou bolestivou, ale oslobodzujúcou skúsenosťou zajatia, totálnej osamelosti a konfrontácie s ľudskosťou jeho väzniteľov v podmienkach modernej neľudskosti. Autor prechádza sotva predstaviteľnými rozmermi poníženia a zúfalstva, napriek tomu však nenadbieha čitateľovmu latentnému voajérstvu, exhibíciou svojho utrpenia šetrí. Keenanova reflektujúca cesta je svedectvom o tom, že človek môže zvíťaziť aj nad nezmyselnosťou svojho utrpenia a môže dokonca aj pocítiť nepredstieraný súcit s človekom, ktorý ho väzní a mučí. Premena bezmocnosti v porozumení sebe i druhým – to je podmanivé posolstvo tejto knihy. Skvostné sú pasáže, ktoré ponúkajú čitatelia rozkošnícke vychutnávanie farieb v šedivej betónovej cele. Medzi najsilnejšie témy patrí určite zrod a zrenie priateľstva autora so spoluväzňom - priateľstvo Ira a Angličana, konfrontáciu dvoch svetov, dvoch strán tradičnej barikády. Kniha býva prirovnávaná k dielam Prima Leviho či Artura Koestlera. Vo Veľkej Británii sa stala povinným čítaním pre študentov teológie a medicíny, je zaradená medzi odporúčané čítanie k maturite. Oi. odbúrava aj tradičné predsudky o nezmieriteľnosti odlišných náboženských postojov, mýty o náboženskej podstate svetových konfliktov. Sama sa však ujíma funkcie mýtu, ktorý "človeka skrúšeného pozdvihuje", mýtu o tom, že cesta z podsvetia je možná.