Ladislav Helge je považovaný za jedného z najangažovanejších filmových tvorcov v dejinách českej kinematografie. Filmy ako Škola otcov, Veľká samota a Stud v 50. a 60. rokoch minulého storočia ostro vystupovali proti straníckej demagógii a estetike a sú dodnes cenným svedectvom o súperení slobodného tvorivého vyjadrenia s cenzúrou a komunistickou predstavou o kultúre a jej poslaní.
Helge do kinematografie vstúpil čoskoro po druhej svetovej vojne a jeho aktívna filmárska dráha skončila s nástupom normalizácie, kedy mu bola ako nepriateľovi nového režimu úplne znemožnená práca v odbore.
Rovnako podstatnú časť Helgeho života tvorí jeho organizačný a politický angažmán, ktorý vrcholil prácou pre Filmový a televízny zväz a vedúcou rolou v Koordinačnom výbore umeleckých zväzov na konci 60. rokov. Obe organizácie stáli v popredí obrodného procesu a po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bránili devastácii českej kultúry. Počas 70. rokov bol Helge mnohokrát vypočúvaný ŠtB, pracoval v rade profesií a nakoniec našiel útočisko v Laterne mágike. Po roku 1989 sa pokúšal brániť českú kinematografiu pred divokou privatizáciou a krátko pôsobil ako vedúci Katedry réžia na FAMU.
Helgeho spomienky a názory, ktoré boli zaznamenané počas viac ako dvoch desiatok hodín rozhovorov, odhaľujú množstvo zabudnutých detailov aj globálny pohľad na päťdesiat rokov vývoja českej kinematografie, kultúry a politiky. Helgeho odzbrojujúca úprimnosť prináša nejeden kontroverzný postoj, ktorý je v rozpore so súčasnými mediálnymi interpretáciami povojnového diania a individuálnej umeleckej i občianskej participácie.
Publikácia je zložená z dvoch častí: V prvej polovici sú predstavené jednotlivé filmové diela a priblížený kontext kinematografie, druhý diel tvorí rozsiahle interview vznikajúce v rozpätí niekoľkých rokov.