Jean-Luc Nancy (*1940) patrí medzi najvýznamnejšie súčasné francúzske filozofy. Jeho hlavný titul, vydaný prvýkrát v 80. rokoch, sa snaží pomenovať a obhájiť pôvodný význam pojmu, z ktorého sa v modernej spoločnosti stal len zväzok medzi na sebe nezávislými jedincami. V titulnom eseji rozvíja svoje úvahy v polemike s Georgom Bataillom a Martinom Heideggerom, v ďalších textoch sa venuje napríklad konštitutívnemu významu mýtu alebo tomu, čo je história. Spoločnosť pre Nancyho nie je sociálny, ekonomický ani politický koncept, uvažuje o spoločnej povahe bytia tak, ako by existencia bola neoddeliteľná od jej podielu na tomto "spolu". V najlepších tradíciách francúzskej filozofie 20. storočia sa Nancy pohybuje na samej hranici toho, čo je v postmoderne možné formulovať.