Dvadsaťpäťročné ženy väčšinou nepíšu pamäte, ale Michelle Elmanová toho do dvadsiatich piatich prežila naozaj veľa. Asi by menila s tými, ktorým život do cesty položil viac ruží: Narodila sa s hydrocefalom, ktorý jej veľmi kazil detstvo, a musela absolvovať niekoľko operácií. Pri jednej z nich jej ku všetkému diagnostikovali mozgový nádor. Autorka verne rozpráva o pobytoch na jednotke intenzívnej starostlivosti, o pocite hlbokého osamenia. A potom o zážitkoch na britskej internátnej dievčenskej škole, kde zažívala šikanovanie, ale aj úspechy a zadosťučinenia, keď sa zmierila so svojím zjazveným telom – a kde konečne spoznala aj pravé priateľstvo.
Ale chcela by naozaj vymeniť svoj osud? Po strednej škole sa jej podarilo vyštudovať vytúženú psychológiu a splnil sa jej dávny sen: pomáha ľuďom. V dnešnom svete, kde tón určujú sociálne siete a módne žurnály plné naleštených umelých celebrít a anorektických modeliek, možno ľahko pocítiť trýznivú nespokojnosť s vlastným vzhľadom a neuvedomiť si, aké je to nebezpečné psychicky aj fyzicky.
Autorka sa stala vedúcou postavou hnutia žien pozitívne vnímajúcich vlastné telo. Aj touto knihou sa snažia svoje čitateľky oslobodiť od falošných predsudkov a presvedčiť ich, že kľúč k šťastnému prežívaniu seba samých máme vo vnútri, v hlavách. Nechajme si ukázať, ako do toho – a zistíme, že všetky telá bez výnimky sú rovnako cenné!