Parmenidova filozofia je prvým uceleným knižným textom ľavicového intelektuála Záviša Kalandru. Vznikol v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia ako dizertačná práca na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, avšak pred obhajobou ho Kalandra stiahol a nikdy tak svoje doktorandské štúdium nedokončil. V originálnej štúdii Kalandra sústredí svoju pozornosť na vývoj tzv. predsokratovskej filozofie, najmä na filozofa, ktorý sám považuje za medzník - Parmenida. Kalandra v úvode práce odsudzuje doterajší výskum fragmentov Parmenidovho diela ako ahistorický a za svoj cieľ si kladie nápravu chýb, ktoré sú pri výklade predsokratovskej filozofie robené. Analýza vyrastá z historických a dialekticko-materialistických pozícií, neprehliadnuteľný je autorov holistický prístup a tiež istá adorácia pohybu, resp. vývoja. Interdisciplinárna analýza dochovaných fragmentov Parmenidových úvah zostáva aj po osemdesiatpäť rokoch najvýraznejším príspevkom vzniknutým v českom intelektuálnom prostredí a predstavuje stále intelektuálne podnetný vklad do debát filozofických, historických i kozmologických.