Kniha sa zaoberá dopadmi jednej z najväčších sociokultúrnych zmien druhej polovice 20. storočia, nebývalého nárastu novej spoločenskej kategórie – adolescentov. Autor rozoberá mentalitu tých, ktorí sa nachádzajú v prechodnej životnej fáze, pre ktorú je charakteristická neuzavretosť životných volieb. Táto nová sociálna kategória čo do svojho počtu i významu neobyčajne silnie po druhej svetovej vojne, teda v období, ktoré je prechodné tiež z hľadiska celej spoločnosti na ceste od spoločnosti priemyselnej k postindustriálnej. Kniha analyzuje, ako v tejto situácii došlo k vzniku kultu večnej mladosti, koncentrovaného okolo motívov túžby bez hraníc, popretiu autorít a ilúzie neobmedzenej individuálnej voľby. Autor dokladá, nakoľko kult večnej mladosti inšpiroval takzvané postmoderné myslenie. Ďalej ukazuje, ako tento spôsob myslenia pretrváva aj v situácii, keď sa od prelomu 70. a 80. rokov vynárajú obrysy spoločnosti hypermoderné.
Starostlivo budovaný kult mladosti prevracia skutočné vzťahy v spoločnosti. Pomáha zakrývať fakt, že vlastnosti, ktoré sú pripisované mladej generácii, sú v skutočnosti požiadavky prichádzajúce zvonku a vyvolávané logikou fungovania firiem, politiky a médií. Kult večnej mladosti pomáha zastierať pomery, v ktorých vyrastajú nové generácie, a odvádza pozornosť od skutočných problémov, ktorým musia čeliť. Tento umelo pestovaný kult neúprosne popoháňa k vyššej výkonnosti príslušníkov všetkých generácií v záujme zvyšovania profitu predovšetkým veľkých firiem a finančných trhov.