Kniha analyzuje jeden z najrozsiahlejších protestov éry československého stalinizmu, plzenskú júnovú revoltu proti peňažnej reforme v roku 1953. Metodologicky pritom vychádza z teórií tzv. nových sociálnych hnutí.

Známy plzenský incident preto zasadzuje do kontextu predchádzajúcich protestných akcií, ktoré sa odohrali v plzenskom regióne v rozmedzí rokov 1948-1953. Takýto postup autorovi umožňuje mapovať vývoj niekoľkých rôznych protestných kultúr, ktoré dlhodobo pôsobili v jednotlivých častiach spoločnosti v západných Čechách a ktoré v roku 1953 každá svojím osobitým spôsobom inšpirovali vznik aj priebeh skúmanej udalosti. Práca tak prináša nielen výrazne spresnený kritický opis júnových protestov, ale aj ich kultúrny rodokmeň, prostredníctvom ktorého autor odkrýva štruktúru hlavných sociálnych hnutí, ktoré sa revolty zúčastnili, as nimi spojený súbor spoločenských konfliktov, z ktorých protesty vychádzali. Ide najmä o tieto tri: sociálne motivované štrajkové hnutie priemyselných robotníkov, hnutie pre-západne orientovanej študentskej i robotníckej mládeže a latentné pnutie vo vnútri komunistickej strany, ktoré sa prejavovalo pasívnou rezistenciou jej členskej základne voči lokálnym straníckym elitám.