Pojem totalita, zavedený politológmi po skúsenosti s dvoma neľudskými režimami 20. storočia, komunizmom a fašizmom, sa v predloženom texte stáva predmetom systematického skúmania, ktoré vedie k pre mnohých iste prekvapivým záverom. Zrejme málokto si napr. uvedomuje, že brutalita nemusí byť nutným sprievodným znakom totality.
Oba totalitné režimy 20. storočia nepochybne brutálne boli. Znamená to ale, že všetky režimy, ktoré právom označíme za totalitné, musia touto "kvalitou" disponovať? Nie je jadro totality v niečom inom ako v násilí?
Totalita je charakteristická predovšetkým masívnym zasahovaním štátnej moci do kľúčových sfér ľudských životov. Pri súčasnom technologickom pokroku predsa nie je tak nepredstaviteľné, že by ono zasahovanie nemuselo byť vykonávané len primitívnym mocenským vynucovaním. Oveľa pravdepodobnejšie je, az taktického hľadiska má oveľa väčšiu šancu na úspech, použitie sofistikovaných foriem manipulácie a názorového ovplyvňovania.