Kniha napísaná v Saroyanovom najtypickejšom žánri - osobnom, literárnom eseji. V knihe z roku 1970 už trochu starší Saroyan zaznamenáva svoje myšlienky o živote, smrti, cestovaní vesmírom a časom, o káve a cigaretách, o cti ao tom, ako starnúť. Napriek tomu, že je už starší, stále v texte nachádzame onoho bravúrneho rozprávača stále mladého a dobrodružného ducha, ktorého možno poznať podľa humoru, zvedavosti, súcitu i citlivého hnevu.