Rómovia na území dnešnej Českej republiky sa prostredníctvom písaného slova vyjadrujú zhruba od konca 60. rokov 20. storočia. Počiatky ich písomníctva boli motivované snahou preukázať svoju rovnocennosť s okolitou spoločnosťou a charakterizovali ich obrodenské témy formujúce spoločnú pamäť a vedomie rómskej pospolitosti. V dnešnej zrelšej fáze sa už autori začínajú venovať všeobecnejšej látke, s akou sa môžu identifi kovať nielen rómski čitatelia. Zbierka prozaických textov Ireny Eliášovej, Jany Hejkrlíkovej, Ivety Kokyovej a Evy Danišovej stelesňuje tento nový trend a súčasne je v dvoch ohľadoch výnimočná. Predovšetkým v nej hovoria iba Rómky, ktoré sú voči svojej komunite výrazne kritickejšie než ich náprotivky a refl ektujú pre mužov neobvyklé témy, ako je materstvo, partnerstvo a erotika, hoci stále ponímané prudérne a žánrovo. Leitmotívom väčšiny textov je nerovnoprávne postavenie žien v patriarchálnej rómskej spoločnosti.
Svojím radením navyše texty vytvárajú unikátnu historickú aj tematickú perspektívu. Novela Ireny Eliášovej je situovaná do slovenskej rómskej osady v 50. rokoch; autobiografi cké rozprávanie Jany Hejkrlíkovej sa odohráva v 60. rokoch v západných Čechách v súdržnej komunite rómskych prisťahovalcov zo Slovenska; črepy rodinného života v poviedkovom cykle Ivety Kokyovej zo 70. rokov už vypovedajú o traume vykorenenosti a novela Evy Danišovej, svojou datáciou úplne súčasná, už nemá žiadnych priznaných rómskych hrdinov a dotýka sa univerzálnej témy starnutia a osamenia žien. Tvorbu Ireny Eliášovej a Ivety Kokyovej prinášame v dvojjazyčnom česko-rómskom prevedení. Úmerne k tomu, ako rómčina ako primárny komunikačný kód medzi českými Rómami ustupuje, narastá jej prestíž v tomto literárnom poli. Obe autorky sa k nej priklonili pod vplyvom starších autorov, ktorí rómskej literatúre odvážne klšli cestu.