Estetika je etika. Samo originálne oslovenie skutočnosti nestačí; aby mohlo byť umelecké stvárnenie skutočne plnohodnotné, musí svojimi estetickými postupmi sledovať etickú požiadavku. Dvojnásobne to platí pri románe, ktorého úlohou je písať "mravné dejiny súčasnosti". Za svojho života musel James Joyce čeliť kritickým komentárom, ktoré jeho poetiku označovali prinajlepšom za zručné remeselníctvo či za arbitrárne estetické hračky bez vážnejšej vypovedajúcej hodnoty. V postkultúrnej ére potom symbolizuje írsky modernista umelca uväzneného v slonovinovej veži, ktorého reč zostáva rečou nemou, pretože jej nikto nerozumie. Táto práca sa sústredí na Joyceove dva vrcholné romány - Odyseus a Oplakávanie Finnegana.
Na základe ich rozborov sa pokúša osvetliť význam a zmysel zvolených estetických postupov a odpovedať na otázku, či v rámci umeleckého stvárnenia nesú etickú hodnotu. Michal Kleprlík (1986) pochádza z východočeského Broumova. Na Ostravskej univerzite vyštudoval anglickú a nemeckú filológiu, na Univerzite Palackého v Olomouci získal titul Ph.D. v odbore Anglická a americká literatúra. Profesne sa zaoberá angloamerickými kultúrnymi dejinami, literatúrou a filmom. Zaujíma sa predovšetkým o estetické az nich vyplývajúce mravné a etické otázky modernej spoločnosti. Rovnako prekladá z angličtiny a nemčiny (J. Conrad, H. Broch).