V druhej časti svojho veľkolepého diela CG Jung pokračuje v líčení hlavných alchymických symbolov (kráľ a kráľovná, Adam a Eva...) a zodpovedajúcich stavov v duševnej realite človeka. Stretávame sa tu s konečnými procesmi premeny a jednotlivými stupňami konjunkcie, ktoré idú ruka v ruke so sebapoznávaním, odhaľovaním projekcií a morálnou reintegráciou.

"Alchýmia nám hojnosťou svojich symbolov umožňuje nahliadnuť do úsilia ľudského ducha, v ktorom môžeme vidieť obdobu religiózneho rítu, prípadne obdobu opus divinum. S tým rozdielom však, že alchymickou "prácou" nie je činnosť kolektívna, formálna a prísne obsahovo definovaná. Pri akejkoľvek podobnosti fundamentálnych princípov je to naopak individuálna akcia, v ktorej človek, jedinec vkladá seba celého na misku váh, aby dosiahol transcendentálny účel: ustavenie jednoty, je to dielo zmierenia zdanlivo nezlučiteľných protikladov. ale zároveň ako morálny konflikt. Predmet snaženia je pre alchymistu zvonka aj vo vnútri, fyzicky aj psychicky, takže sa dielo prestiera prakticky na celú prírodu. Jeho cieľ tkvie v symbole, ktorý má empirický a zároveň transcendentálny aspekt." (CG Jung)