Aj keď pochádzal z prominentnej rodiny a jeho matka stála po boku Fidela Castra, musel si už ako malý chlapec v Havane ťažko vyšľapávať cestičku. Mal podlomené zdravie, bol outsider a stával sa terčom šikanovania. Napriek tomu sa pri spomienke na detstvo usmieva. Prísna a dogmatická Kuba nemala pochopenie ani pre jeho lásku k mužom, ale príchod do šedi komunistického Československa ho uvrhol do marastu možno ešte väčšieho. Rasizmus, chudoba, strata ilúzií i zmyslu života… Osmanov Laffita sa však nevzdal as pomocou partnera Guyho Gheysense, svojho anjela strážneho a spriaznenej duše v živote i práci, behom pár rokov po zamatovej revolúcii napriek všemožným prekážkam vybudoval svoje vysnívané módne miniimpérium. Jeho kolekcia videla Paríž aj New York. A Osmanov žiaril a žiari stále. Úprimne o túžbe po dieťati, o láske a odhodlaní nikdy si nezložiť ružové okuliare.