Zofia Bałdyga je v jazyku prítomná tak ako v priestore, teda náhodne. Vždy má vzťah k miestu, ten však nie je určený štátnymi hranicami, hoci by tým miestom bol rodný dom a jazykom materčina. Jej verše vytrhávajú vecný aj symbolický kontext zo sveta a zhromažďujú ho okolo seba, okolo nás. Je intimita cudzia, alebo naša?