Štúdia Reč a zjavnosť stručne načrtáva poňatie reči a rozumenia v Heideggerovom Bytí a čase a potom sa venuje spôsobu, ktorým dnes raného Heideggera recipuje americký normatívny pragmatizmus (Dreyfus, Brandom, Crowell atď.). Problematické body tejto recepcie umožňujú exponovať na malej ploche všeobecnejší rozdiel medzi filozofiami jazyka (komunikácie) a filozofiou rozumenia, ktoré reč a rečovú povahu skúsenosti spája s temporalitou a situovanosťou ľudského bytia. Tento rozdiel, ktorý udržoval a udržuje veľkú časť modernej filozofickej diskusie v mimobežných dráhach, chce Reč a zjavnosť zachytiť na pôde prehĺbeného pojmu rozumenie. Vodítkom je pri tom pokus upresniť a novo využiť všeobecne prijímanú, ale málo premýšľanú distinkciu medzi jazykom a rečou. Iba vo sfére reči možno totiž vykázať, že hovoriť o veci znamená nielen zdieľať významy, ale byť vo svete s druhými a proti druhým.