Ľahko sa však zabudne, že taký kláštor zďaleka netvorili len kamenné múry a drahocenné predmety. V prvom rade išlo o živé a dynamické spoločenstvo žien a dievčat, ktoré v ňom v službe Bohu spájali svoje pozemské životy, aby v rytme pravidelných modlitieb prežívali svoje radosti i ťažkosti. Počas ôsmich storočí ich tu našlo trvalý domov niekoľko stoviek. Keď bol kláštor na jar 1782 zrušený, rehoľný život v ňom definitívne vyhasol. Jeho dodnes zachovaný areál s hojne navštevovaným kostolom tak teraz predstavuje iba vyprázdnenú škrupinu, ktorá na niekdajšiu každodennosť jeho obyvateľiek pripomína veľmi vzdialene.