Kniha spomienok významného českého hispanistu a prekladateľa Jozefa Forbelského (nar. 1930, Skřivany u Nového Bydžova). Autor rozpráva o svojom živote, ale zároveň podáva svedectvo o tom, ako komunistický režim síce do detailov zasahoval do osudov obyčajných ľudí, ale pod hladinou života zošnurovaného heslami a smernicami neprestávalo žiť spoločenstvo ľudí, ktorí si zachovali vnútornú slobodu a nezávislosť. Josef Forbelský študoval na Filozofickej fakulte UK v Prahe, po absolutóriu v polovici päťdesiatych rokov až do roku 1969 vyučoval španielčinu na stredných školách. V rokoch 1969 – 1974 pôsobil na Filozofickej fakulte UK ako pedagóg v odbore prekladateľstva a tlmočníctva a potom vyučoval – až do zmeny režimu v roku 1989 – na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. V roku 1991 sa na Filozofickej fakulte UK habilitoval a viedol španielske oddelenie Ústavu románskych štúdií. Popri početných odborných štúdiách a článkoch a knižných doslovoch napísal rozsiahlu zásadnú príručku Španielska literatúra 20. storočia (1999) alebo pozoruhodnú historickú prácu o česko-španielskych vzťahoch v čase tridsaťročnej vojny Španieli, Ríše a Čechy v 16. a 17. storočí (16. a 17. storočia). Marradasa) (2006). Nie je možné opomenúť jeho bohatú prekladateľskú činnosť (José Ortega y Gasset, Gabriel García Márquez, Jorge Luis Borges, Lope de Vega atď.; podieľal sa tiež na prekladoch veršov Vladimíra Holana do španielčiny).