Na tomto albume dostali veľmi výrazný priestor hostia: hudobníci Hazuka, Gera, Schilla, pričom najmä Gerova trúbka a krídlovka posúva prejav kapely oveľa ďalej. Piesne, často doplnené Schillovým violončelom, sú akosi širšie a štruktúra skladieb je tak rozvoľnenejšia, ako u Vojakov býva zvykom. Nie je to pochopiteľne žiadna revolúcia, ale u kapely tak ukotvenej vo svojej minulosti sú aj drobné kroky iným smerom pozoruhodné. Pokiaľ ide o skladby samotné, Topoľ je Topoľ, a na tomto albume k žiadnej zmene autorského rukopisu nedošlo. Väčšina piesní nepatrí medzi hity na prvé počúvanie. Svojím spôsobom ide o album rozporuplný, vopred rezignujúci na akúkoľvek prvoplánovú ústretovosť k poslucháčovi, či už v hudbe alebo v textoch.