V roku 1746 vznikol v dielni dvorného maliara cisárovnej Márie Terézie Michelangela Unterbergera obraz s alegóriou Triumfu obnovujúceho sa Dňa nad Nocou. Znázornenie vlády dňa a svetla nad nocou a temnotou predstavovalo v očiach objednávateľa diela, olomouckého kniežaťa-biskupa Ferdinanda Julia grófa z Troyera, tému umožňujúcu vyjadriť všeobecné a abstraktné princípy, z ktorých vychádzala jeho legitimita a moc. Tak ako ráno prichádza po temnej noci, tak sa aj po smrti jeho predchodcu obnovuje v osobe nastupujúceho kniežaťa-biskupa násilne prerušená postupnosť a kontinuita jeho úradu. Kniha ukazuje na príklade jednej významnej spoločenskej vrstvy barokovej doby, že umenie nebolo a nie je len predmetom estetického vnímania, ale aj prostriedkom utvárania spoločnosti, jej historickej pamäti, spoločných kultúrnych hodnôt či politických ideí, a že podnecovalo v divákoch škálu reakcií, očakávaní a interpretácií. Autor sprevádza čitateľov šľachtickými palácmi a rezidenciami a ukazuje, aké spoločenské rituály a ceremoniály sa v nich v baroku odohrávali a akú úlohu pritom hralo ich umelecké vybavenie a výzdoba. V neposlednom rade sa tiež zamýšľa nad dobovými spôsobmi vnímania obrazov v sakrálnom i profánnom priestore, ako aj nad premenami pohľadu na umenie a jeho oceňovanie v čase, keď namiesto stále sa obnovujúceho dňa barokovej éry začína oblaky a tiene prežarovať svetlo osvietenstva.