Autor vstupuje do spoločenskej diskusie o rozdelení Česko-Slovenska knihou, ktorú možno zaradiť do žánru kontrafaktuálnej histórie, teda: Čo by sa stalo, keby… Palán sa obzerá za dobou pred dvadsiatimi rokmi a skúma, ako sa stalo, že vtedy "bola" vojna .
Vychádza z tejto myšlienky: keby v závere roku 1992 fungovali české médiá tak ako dnes, rozdelenie Česko-Slovenska by sa nezaobišlo bez konfliktov. Odohrala by sa Vojna česko-slovenská, vojna so všetkým. Noviny a televízie by ju potrebovali, a tak by (si) ju "urobili".
Namiesto obvyklej formy reportáže či rozprávania príbehu v tretej osobe docieľuje silnejší účinok skladaním tematických výstrižkov z novín chronologicky za seba. Ide tak v podstate o klasickú výstrižkovú službu – s tým rozdielom, že mediálne výstupy tu sú kompletne vymyslené, rovnako ako situácia, ktorú dané mediálne postupy vyvolajú.
Kniha ukazuje moc médií, spôsob, akým premieňajú realitu aj zviazanosť politiky s nimi. Komentáre a správy sa dnes v médiách zlievajú v jeden celok, emočný náboj je uprednostňovaný nad spravodajskou informáciou. Médiá tvoria realitu a táto knihu to v detaile ukazuje.
Autor knihy prešiel ako novinár radom redakcií českých tlačených médií - regionálnych aj celorepublikových -, spoznal zblízka prácu aj na celoplošných televíziách. Spôsob "utvárania" správ a metodika podávania informácií verejnosti je mu dôverne známa. Rovnako ako to, ako sa práca novinára za dvadsať rokov slobody formovala a posúvala.