Pamiatky nechránime iba pre nich samotné, ale predovšetkým pre kultúrne hodnoty, ktorých sú nositeľmi a ktoré sú dôležité pre človeka a spoločnosť. Mohli by sme teda povedať, že pamiatky chránime preto, aby zlepšovali ľudský život, súčasný aj budúci.
Kniha spája do dialógu eseje Jorgeho Otero-Pailosa, profesora a riaditeľa pamiatkovej starostlivosti na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, a texty prizvaných českých a slovenských autorov, medzi ktorými nie sú iba architekti či odborníci na pamiatkovú starostlivosť, ale aj ľudia z ďalších kultúrnych odborov. Jorge Otero-Pailos skúma možnosti ochrany pamiatok ako novej formy kultúrnej produkcie. Rozširuje význam pamiatok za hranice inštitucionálne chránených objektov, rovnako ako škálu tvorivých nástrojov, akými zjavovať, a teda aj chrániť pamäť. Texty ďalších autorov sú reakciou na témy a otázky, ktoré Jorge Otero-Pailos vo svojich úvahách predkladá, niekedy reagujú adresnejšie, inokedy sú pre nich skôr iniciačné. Skúmajú možné uplatnenie podobných prístupov a skúseností v špecifikách tunajšieho prostredia a dopĺňajú ich o vlastné pohľady na problematiku, osobné postoje, námety či príklady z praxe. Publikácia obohacuje diskusiu na tému pamiatkovej starostlivosti o širšie možnosti vnímania pojmov pamiatka a jej ochrana, a to najmä v oblasti začlenenia pamiatok do súčasného života.