Dvanáste číslo zošita obsahuje štyri texty, z ktorých sa každý vzťahuje k inej oblasti vizuálnej kultúry. Štúdia teoretičky architektúry Martiny Sedlákovej „Medzi abstraktným a konkrétnym. Tadao Andó a jeho poňatie architektonického priestoru“ skúma Andóove tematizácie vzťahu „abstraktného“ a „konkrétneho“, dialektiku prázdnoty a plnosti či jeho jedinečnú kultúrnu polohu na priesečníku vplyvov japonskej tradičnej a západnej modernej. Nina Vrbanová vo svojom článku „Verejné súkromie ako model neokonceptuálneho umenia“ na téme „verejného súkromia“ ilustruje svoju tézu, že charakteristickým znakom neokonceptualizmu je determinácia voľby výrazových prostriedkov obsahom, a že teda nejde o štýl, ale o stratégiu. Text Karola Cisára "Dejiny súčasného umenia v zúženom poli" je kritickým komentárom domácej teoretickej reflexie postmoderny vo vizuálnom umení, vyprovokovaným antológiou České umenie 1980-2010. Napokon Jeff Wall vo svojej rozsiahlej eseji "‚Známky ľahostajnosti'. Aspekty fotografie (ako) konceptuálneho umenia" poukazuje na historické paradoxy hľadania umeleckého statusu fotografie.
Pre vstup na túto webovú stránku prosím potvrďte, že spĺňate vekovú hranicu 18 rokov