V druhej polovici dvadsiateho storočia došlo v anglosaskej jazykovej oblasti k oživeniu záujmu o problematiku filozofickej (tj na viere nezávislej) teológie. Medzi početnými autormi, ktorí sa jej dnes zaoberajú, má zvláštne postavenie oxfordský profesor R. Swinburne (nar. 1934), pretože býva považovaný za hlavného iniciátora dnešnej renesancie tejto disciplíny. Swinburnovo dielo, písané prevažne pre odborných filozofov, je v českom prostredí doteraz takmer neznáme. Drobná, na rozdiel od iných autorových diel populárno zameraná Swinburnova knižka Boh ako vysvetlenie poslúži vďaka pútavému podaniu prvému priblíženiu tohto významného filozofa širšej slovenskej verejnosti.

Autor začína svoju knihu výkladom o pojme Boha vo veľkých monoteistických náboženských sústavách, predovšetkým v kresťanstve a židovstve. Pokračuje potom zdanlivo nesúvisle o tom, ako vysvetľujeme veci, tj o povahe prírodovedných teórií a prírodných zákonov. Tu predovšetkým ukazuje, aké sú kritériá pre prijatie určitej teórie (kedy dávame jednej teórii prednosť pred druhou) a že sú medzi teóriami vzťahy závislosti (táto časť knihy je bez ohľadu na to, k čomu autor smeruje, sama o sebe brilantne napísaným úvodom do metodológie dnešného prírodovedeckého poznania). Po uvedených metodologických výkladoch prechádza autor k svojmu vlastnému námetu. Tu ukazuje, že všetky prírodovedné teórie ponechávajú vždy niečo nevysvetlené, niečo, čo môže vysvetliť iba teória metafyzická. V konkurencii metafyzických teórií (náleží k nim napr. materializmus) je teória teistická vždy tá, ktorá najlepšie spĺňa všetky požiadavky, ktoré na teórie v iných oblastiach poznania kladieme. Pri dôkaze toho sa autor seriózne, ale zároveň vtipne a presvedčivo vyrovnáva napr. s novodarwinizmom a jeho dnes najznámejším propagátorom R. Dawkinsom (ktorého aj do slovenčiny preložená kniha Slepý hodinár urobila na našu verejnosť nemalý dojem), as inými dnes rozšírenými au nás "teóriami všetkého".
Swinburne vychádza z tradičnej metafyziky (prejavuje sa to tým, že niekedy svoje tvrdenia dokladá aj citátmi zo sv. Tomáša), ale jeho metodický postup je odlišný. Nepodáva dôkazy existencie Božej, ale iba ukazuje, že teistická teória predčí podľa bežne uznávaných kritérií svojou jednoduchosťou a vysvetľujúcou silou teórie iné. Takýto postup síce dôkaz Božej existencie nezahŕňa, ale ani nevylučuje.