Kniha sa sústreďuje na otázku, akú predstavu si mohli o Rusku a Poľsko-litovskom štáte vytvoriť čitatelia prvých novín. Jej autorka pracovala predovšetkým s ručne písanými novinami, ktoré hrali v európskom spravodajstve významnú úlohu od polovice 15. až do konca 17. storočia. Boli určené členom panovníckeho dvora a iným vplyvným osobám, avšak prostredníctvom korešpondencie i ústnej fámy prenikali ich novinky aj k ďalším spoločenským vrstvám a úspešne konkurovali tlačenému spravodajstvu.

Autorka vykonala podrobný výskum troch jedinečných zbierok písaných novín, ktoré vznikli v českom šľachtickom prostredí v priebehu 16. storočia. Išlo o kolekcie pánov z Rožmberka, z Hradca a Lobkovicov. Pri práci s jednotlivými avízami si kládla otázku, ktorým z udalostí, ku ktorým došlo v Poľskom kráľovstve, Litovskom veľkokniežatstve či Moskovskom veľkokniežatstve, venovali spravodajcovia osobitnú pozornosť a ako ich propagandisticky upravovali. Opísala, akými premenami prechádzalo vnímanie a posudzovanie obyvateľov týchto krajín od konca 15. do začiatku 17. storočia, a postihla zrod niektorých stereotypných predstáv, ktoré pretrvali po stáročia.