V tejto knihe predkladá Umberto Eco svoje štúdie o histórii posunkových teórií. Popisuje dva modely encyklopedického poznania, z ktorých jeden vychádza z idey stromu (systematického vetvenia pojmov) a druhý z idey labyrintu. V ďalších kapitolách potom hľadá sémiotickú reflexiu vo filozofických systémoch od Platóna a Aristotela cez Tomáša Akvinského či Viliama Ockhama ku Kantovi, ale nemenšiu pozornosť venuje rétorickým spisom (napríklad barokovým výkladom o metafore) či kabalisticky založenému učeniu o "kombinatorickom umení" Mirandola). Táto materiálovo mimoriadne bohatá kniha zhŕňa Ecovy rôznorodé výskumy z posledných desaťročí, autor jej však dokázal vtlačiť prehľadnú monografickú podobu.