Zväzok sprístupňuje bádateľom trochu nedocenený prameň zo začiatku 16. stolenia. Ide o súpis písomností uložených v archíve Českej koruny na Karlštejne, ktorý sa rozhodli spísať šľachtické stavy po dokončení zemského zákonníka zvaného Vladislavské zemské zriadenie. Vzniknutý inventár je v slovenských dejinách známy pod označením Registrum na desať truhlíc s privilégiami Českého kráľovstva. Po bližšom preskúmaní dokumentu však pochopíme, že súpis nebol chápaný ako registračná pomôcka, ale vyjadroval predstavy českých stavov o štátoprávnej podobe Českej koruny. Pre české stavy bol dostupným prehľadom práv a privilégií českého kráľa, o rozlohe Českej koruny aj o zmluvách českých a európskych panovníkov. Po obnove Českej koruny (1490) sa české stavy k tomuto štátoprávneho odkazu luxemburských kráľov prihlásili a považovali za svoju úlohu, dbať nad jeho dodržiavaním. Inými slovami v mene "zemského dobrého" žiadali na panovníkovi, aby dané ustanovenia rešpektoval a dodržiaval. Išlo pre nich o akýsi tesaurus, ku ktorému bolo možné sa vracať, argumentačne sa o neho oprieť a využiť ho, a prístup k nemu mal nielen kráľ, ale aj predstavitelia stavov.

Zmysel obstarania Registra je vysvetlené v obšírnom, česky písanom predslove, ktorý je dedikovaný kráľovi Vladislavovi II. (1501, 1502). Evidované dokumenty sú zoradené podľa ich uloženia v "desiatich truhliciach" a zaznamenané formou stručného česky písaného regestu s uvedením ročného dátumu. Rozsah aj kvalita zápisov je rôzna. Praktické dôvody zrejme viedli stavy k obstaraniu prekladu Registra do nemčiny (1503, 1505), ale už bez predslovu. Súpis sa zrejme naozaj stal zásadným dokladom k štátoprávnym pomerom Českej koruny, o čom svedčí množstvo zachovaných odpisov zhotovených do polovice 18. storočia, dnes roztrúsených po rôznych knižniciach a archívoch nielen v Čechách a na Morave, ale aj v zahraničí. Zo slovenských variantov Registra sa nám podarilo dohľadať 23 rukopisov, nemeckých rukopisov evidujeme desať. Pri pokuse o bližšiu identifikáciu evidovaných listín sme zistili, že cca 80-85 % písomností zaznamenaných v Registri na desať truhlíc je dodnes dochovaných v Národnom archíve vo fonde Archív Koruny českej. Zdá sa teda, že opatrenia stavov ohľadom zachovania podoby stredovekého archívu Českej koruny boli účinné. Vzhľadom na to, že české regesty boli vytvorené k latinským či nemeckým originálom, a ďalej boli preložené do nemčiny, prináša text aj dôležité informácie k vývoju českého aj nemeckého jazyka v kancelárskych kruhoch. Zo všetkých naznačených dôvodov sme sa preto rozhodli s týmto pozoruhodným dokumentom zoznámiť nielen širšiu historickú, ale aj bohemistickú a germanistickú lingvistickú obec.

Edícia rešpektuje českú a nemeckú variantu Registra a je preto rozdelená do dvoch častí. Obe sú uvedené zhodnou vysvetľujúcou štúdiou a nevyhnutnými edičnými poznámkami. Východiskovým textom slovenskej varianty je rukopis zachovaný v knižnici zámku Maleč (pod sign. 2026), v edícii rukopis A; z nemecky písaných rukopisov bol za základ edície použitý rukopis uložený v Moravskej zemskej knižnici (sign. MK-037), v edícii rukopis C.