Príbeh má zvláštnu moc. Hovorí sa, že pravda odetá do príbehu prejde každými dverami. To je zrejmé aj z ohlasu Komenského diela Labyrint sveta a raj srdca. Komenský napísal mnoho kvalitných spisov, ale žiadny nedosiahol takú obľubu a didaktickú účinnosť ako naratívne-alegorický Labyrint. Otázka znie, v čom spočíva kúzlo naratívnej formy? V čom je jeho formatívna sila? Čo robí príbeh (v tomto prípade alegorický) didakticky funkčný? Kniha predkladá niektoré odpovede. Nejedná sa o vyčerpávajúce pojednanie narativu ako literárneho fenoménu, ale skôr o interdisciplinárnu prípadovú štúdiu, v ktorej je literárny útvar (Komenského Labyrint) analyzovaný s didaktickými okuliarmi na očiach. Pedagogika vie, že príbehy fungujú, ale obvykle sa nepýta prečo. Táto štúdia sa usiluje o prepojenie týchto otázok, respektíve chce prispieť literárnymi postrehmi do pedagogickej diskusie ohľadom efektivity príbehu ako didaktického prostriedku.