Do môjho sebachlácholenia sa náhle ozval známy hlas: „Zostarni pri svojom diele.“ Bol to zas púštny otec narušiteľ. Pozrel som naňho a pomyslel si, aký je ten chlap neaktuálny. Sedí celý život v nejakej jaskyni – najskôr kdesi na Sahare, kde každý deň trvá dvanásť horúcich hodín a noc dvanásť hodín mrazivých. A keď vyhliadne von z jaskyne, vidí iba kamene. Prežíva roky stále rovnakých dní na stále rovnakom mieste v rytme stále rovnakých činností – tisíce odospievaných žalmov, tisíce odpletených košíkov a rozptýlenie žiadne. Pokojne by si mohol ísť do Alexandrie alebo inam, ale on zostáva. Prečo to robí? A ako to môže zniesť? „Si zvedavý?“ usmial sa sused. „Však čoskoro uvidíš. Poviem ťa.“ (ukážka) Fantaskný, ľahko humorný príbeh o hľadaní stálosti v nestálom čase. Doba praje pohybu. Tekáme z miesta na miesto, zo vzťahu do vzťahu az webu na web. Aj študent teológie sa necháva niesť prúdom, kým nestretne záhadného starca, ktorý sa mu stane samozvaným sprievodcom na ceste. Nepripravený – ešte v pyžame as kefkou na zuby v ruke – je nútený podniknúť výpravu naprieč storočiami a kontinentmi, až k púštnym otcom na Saharu, ale predovšetkým do vlastného vnútra.