Návraty Karola Kryla do Československa, ktoré sa na konci roku 1989 začína spamätávať z viac ako štyridsiatich rokov komunistického režimu, vtláčajú jeho podnecujúcim piesňam odlúčenú tvár. Odlúčenú tvár človeka "priameho" a vo svojej podstate "nezaraditeľného".
Odlúčenú tvár človeka s „jasným vzťahom ku katolíctvu“.
Po dvadsiatich rokoch vynúteného koncertného pôstu pripravuje Karel Kryl domáce turné, ktorého prvou zastávkou je - zásluhou usporiadateľa Ivana Jáchima - Plzeň. To už má však za sebou vystúpenie na veľkolepom Koncerte pre všetkých slušných ľudí.
"Lietadlom som v Sydney za 36 hodín. Do Plzne mi to trvalo dvadsať rokov. Ale poznával som to tu, okolie a tak." Program jeho zájazdov je náročný, len v Plzni počas 10. a 11. januára 1990 absolvuje dva koncerty, vrátane tlačovej konferencie a nočný jam session s huslistom Milanom Benediktom Karpíškom v hoteli Plzeň.
Práve v tunajšom a dnes už neexistujúcom Dome kultúry pri brehu rieky Radbuzy bola urobená táto starostlivo zostrihaná rozhlasová nahrávka zachytávajúca neopakovateľnú atmosféru Krylových piesní, o ktorých významoch jednotne súznivé publikum nepochybuje.
Tak do verša "Cesta je prach a štrk a udusaná hlina" zaznieva prvý mollový akord a mimo album "Bratříčku, zatváraj vrátka" vyberá Karel Kryl aj z nahrávok prekleňujúcich roky 1969 až 1979 - "Rakoviny", "Maškar" a "Karavany".
Ostatne "je ťažký písať nové veci veselý," vyhlasuje Kryl medzi jednotlivými piesňami, keď práve dramaticky nerecituje svoje nápadité básne korenené nutnou dávkou humoru. Nasledujúce týždne sa jeho cesty postupne uberajú na Slovensko, kde na kopci Chopok v Nízkych Tatrách symbolicky vztyčuje stále ešte československú vlajku...
Český rozhlas v rámci svojho storočného výročia takto pripomína umelecký a spoločenský odkaz Karla Kryla. Toho Karla Kryla, ktorého piesne sa od polovice šesťdesiatych rokov dostávajú ku všetkým počúvajúcim srdciam.