Jan Antonín Losy – Loutnová hudba v Prahe a Viedni circa 1700 / Hudba Prahy 18. storočia / CD plastový drahokam caseHrabe Losy – šľachtic medzi loutnistami „V mladosti sa chopil lutny a stal sa takým virtuózom, že mu nebolo rovno ani vo Francúzsku. Svedectvo hudobného historika Gottfrieda Johanna Dlabacža nám predstavuje lutnistu a skladateľa, grófa Jana Antonína Losyho z Losinthalu, ktorého rod k nám prišiel z Lombardie. Sám sa narodil a väčšinu svojho života prežil v Čechách, jeho sláva však prenikol celou Európou. Po smrti sa dočkal pocty od svojho mladšieho kolegu Silvia Leopolda Weissa, ktorý jeho pamiatku zvečnil svojim slávnym Tombeau. Dnes sa meno grófa a virtuózneho hudobníka (okrem lutny hral skvele aj na čembalo a husle) skloňuje predovšetkým medzi loutnistami. Aj pre nich však môže byť prekvapením, že na predkladanej nahrávke nájdu skladby s čembálom, flautou či husľami. Skutočný obraz Losyho tvorby je totiž oveľa pestrejší. Podľa dobových prameňov boli mnohé jeho skladby hrané v komornom obsadení s ďalšími nástrojmi, najčastejšie s husľami a sláčikovým basovým nástrojom. Hlavný protagonista nahrávky Jan Čižmář niektoré z nich zrekonštruoval podľa rukopisov rozptýlených po celej Európe a na realizáciu nahrávky prizval kolegov z poľského súboru Orkiestra historyczna. Výsledkom je objavná nahrávka, ktorá v premiére predstavuje Losyho lutnovej skladby v neobvyklej zvukovej podobe. Suita B dur pre flautu a basso continuo. Suita G dur pre čembalo. Gig d moll pre sólové husle. Concertus A dur pre lutnu, husle a violu da gamba. Suita C dur pre čembalo a bábku. Silvius Leopold Weiss (1687–1750) – Tombeau na smrť grófa Losyho roku 1721 pre kaštieľu. Ján Čižmář – loutny, {oh!} Ensemble: Martyna Pastuszka – husle, Marta Kratochvílová – flauta, Anna Firlus – čembalo, Krzysztof Firlus – viola da gamba