V roku 1921, niekoľko mesiacov predtým, ako Jaroslav Hašek začne písať Osudy dobrého vojaka Švejka, opisuje v cykle Veliteľom mesta Bugulmy svoje životné skúsenosti s revolučným Ruskom. Podobným spôsobom, akým sa vo svojich poviedkach vysmieval predvojnovej c. a k. monarchii, zachytáva bývalý červený komisár boľševickú revolúciu. Pred čitateľom sa tak odohráva úsmevný príbeh, v ktorom v zabudnutom tatárskom mestečku Bugulme vystupujú sovietsky veliteľ tverského revolučného pluku, opilec Jerochymov, a veliteľ mesta tovariš Gašek. Prostredníctvom humoru a nadsadenia Hašek ukazuje jednak fanatizmus revolučnej doby, kedy sa v nešťastnom roku 1918 náhle všetko „vymklo z kĺbov“, a jednak hlúposť či jednoduchú ľudskú neistotu nových vládcov. Autobiografický cyklus je doplnený aj o ďalšie Haškove poviedky z tej doby.