Protižidovské pogromy, organizovanie atentátov na politických odporcov, demagogické heslá a neochvejná vernosť cárskemu režimu. Taký je tradičný obraz ultrapravice v Rusku pred rokom 1917. O tejto i ďalších tvárach radikálne pravicového hnutia detailne pojednáva kniha Zbynka Vydry, ktorá je prvým pôvodným českým spracovaním problematiky pravicového extrémizmu v cárskom Rusku. Autor za využitie archívnych ruských prameňov súhrnne popisuje korene ultrapravicovej ideológie v konzervatívnom myslení 19. storočia, zaoberá sa formovaním strán a spolkov od začiatku 20. storočia, sústredí sa na vzostup ultrapravého hnutia za revolúcie v rokoch 1905-1907. Popri situácii v Petrohrade a Moskve sa kniha venuje aj pomerom v rôznych regiónoch ruskej ríše (Ukrajina, Povolži, Sibír), podrobne rozoberá činnosť ultrapravice v Štátnej dume, a najmä rieši otázku, prečo ultrapravica čoskoro po strmom nástupe začala stagnovať, postihla ju v podobe rozkolu v hlavných stranách, až nakoniec počas prvej svetovej vojny ako organizovaná sila fakticky prestala existovať. Autor sa popri politických aktivitách zameral aj na otázky kultúrno-historické, na členskú štruktúru a každodenné fungovanie strán, ich verejné rituály a symboliku. Jednou z hlavných tém prelínajúcim sa knihou je fenomén antisemitizmu, charakteristický rys ultrapravice v Rusku.

Mgr. Zbyniek Vydra, Ph.D . (*1978 v Pardubiciach) vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, doktorské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Pôsobí na ústavu historických vied Fakulty filozofickej Univerzity Pardubice, zaoberá sa európskymi dejinami 19. a 20. storočia. Špecializuje sa na moderné dejiny Ruska a dejiny antisemitizmu. Publikoval monografiu Židovská otázka v cárskom Rusku, 1881-1906 (Pardubice 2006) a rad odborných štúdií.